2011 - 2017 SKD Martin
created by TVORIVEC

NC1 - SME

Ako si Janko Kráľ vypočul, že jeho kosti presťahujú inam

Sitkom o národnom cintoríne nie je bezduchým žartovaním, ale pripomína hodnoty, na ktoré sme neraz zabudli.

Nie ďaleko od divadla v Martine sa nachádza Národný cintorín. Je to národná kultúrna pamiatka, ktorá ukrýva pozostatky mnohých slovenských osobností. Niektorých z nich sem dokonca dali previezť, napríklad Jozefa Cígera-Hronského až z ďalekej Argentíny.

Sú tu pochované osobnosti kultúrneho a spoločenského života, lekári, umelci, národní buditelia, politici.
Ako však zaznie v úvode  najnovšej martinskej inscenácie www.narodnycintorin.sk, nikto z nich nemal na Sviatok Všetkých svätých na hrobe zažatú sviečku.

Namiesto rakvy almara

Martinské divadlo sa nebojí experimentovať ani s takýmito témami. Nadväzuje na predchádzajúce inscenácie, ale tentoraz v netradičnom formáte - je to divadelný sitkom. Skupinu „priateľov“, okolo ktorých sa točí dej, reprezentujú osobnosti z Národného cintorína ako Janko Kráľ, Karol Kuzmány či Elena Maróthy-Šoltésová, ktorí začujú rozhovor primátorky s developerom, že cez cintorín pôjde diaľnica a ich kosti presťahujú inam.

Ide teda o mŕtvych spolubývajúcich, medzi ktorými je aj hovoriaci pes.  Nie sú to však žiadne papierové postavy, každý z nich je viac či menej „živý“. Napríklad o Jankovi Kráľovi (Daniel Heriban) si diváci zo stredných škôl zapamätajú, že to bol ožran, ale aj to, že všetky deti tohto popredného štúrovca sa pomaďarčili.

Pre sitkomy typický gauč ako centrum diania a stretávania nahradili tvorcovia drevenými stoličkami s krížom, namiesto z rakiev postavy vychádzajú z almár.

Primátorka v hrobke

Niektoré hudobné motívy v piesňach občas pripomínajú nezabudnuteľnú koncertnú inscenáciu Štúrovci, iný paroduje Kto za pravdu horí. Hudba je súčasťou, doplnkom aj komentátorom. Mladý herecký kolektív už dávno dokázal, že vie narábať so zveličovaním a nebojí sa improvizovať.

Ako v správnom seriáli, aj tu tvorcovia sľubujú pokračovanie. Vraj to závisí od toho, ako sa divákom bude páčiť. V každom prípade smiech, ktorý sa ozýval z hľadiska, nebol mixovaný, ale prirodzený. Inscenácia má vtip, ale nie lacný, má odvahu pozrieť sa na naše osobnosti bez piety a najmä, nie je to len bezduché žartovanie.

Pripomína nám hodnoty, na ktoré sme dávno zabudli a ktoré kedykoľvek zničíme  hoci v prospech nákupného centra.

RECENZIA / DIVADLO

 

Slovenské komorné divadlo Martin
Dodo Gombár, Róbert Mankoveckýwww.narodnycintorin.sk
Dramaturgia: Róbert Mankovecký, scéna a kostýmy: Hana Knotková,hudba: Róbert Mankovecký, Daniel Heriban, Marek Geišberg
Réžia: Dodo Gombár
Hrajú: Lucia Jašková, Zuzana Rohoňová, Nadežda Vladařová, Marek Geišberg, Dano Heribana ďalší
Premiéra: 15. decembra 2012

Tento martinský projekt má iste budúcnosť, ak tvorcovia nepoľavia z kritérií. Určite sú všetci diváci zvedaví, či sa diaľnica cez cintorín nakoniec postaví a ako to dopadne s primátorkou, ktorá spadla do hrobky a ocitla sa medzi mŕtvolami.


Čítajte viac:http://kultura.sme.sk/c/6642473/ako-si-janko-kral-vypocul-ze-jeho-kosti-prestahuju-inam.html#ixzz2FXoMvXcA